na stránke sa pracuje administraci

Možno vás bude zaujímať, ako sme sa k samojedom dostali.

Ja, Magdaléna, mám od malička veľmi rada psov. Vždy som snívala o tom, že budem mať psíka, ale moja mamina o tom nechcela ani počuť. A ešte k tomu na činžiaku... Vždy som spolu s ocinom obdivovala psov v televízii a zaujal nás usmievajúci sa biely huňatý pes. Preto sme ho aj začali volať „smejko“. U mojej babky v Hajnej Novej Vsi pri Topoľčanoch bol pes vždy súčasťou rodiny. Ja som k nej chodievala veľmi rada a vždy som sa hrávala so psíkom na dvore. Až keď začiatkom roku 2006 náš kríženec špica ušiel a o niekoľko dní ho môj ujo bývajúci s babkou našiel zastreleného v hájiku neďaleko dedinky. Všetkým nám ho bolo veľmi ľúto. Po tejto smutnej udalosti sa moji rodičia rozhodli, že mi kúpia psíka, ktorý však bude bývať u babky. Bola som veľmi šťastná. Ale aké vybrať plemeno? Po dlhom uvažovaní nad touto otázkou sme sa ja s maminou vybrali na Národnú výstavu psov do Nitry. Pre mňa, ale i maminu, to bola premiéra. Nikdy som na takej výstave nebola. Obzerali sme si rôzne plemená, keď v tom nás zaujal plagát vyvesený na dverách s nápisom: „Samojed, prijímam záznamy na šteniatka“. Hneď som si ho preštudovala a spomenula som si na to, ako sme s ocinom vždy obdivovali tohto psíka. Hneď potom sme natrafili na živých chlpatých samojedov!!! Tam sme stretli aj pani Fulierovú, ktorá nás trochu oboznámila s týmto plemenom a hneď po rozhovore s ňou sme s maminou mysleli na to isté: „Takéhoto si kúpime“. Dostali sme rôzne propagačné materiály, takže som doma študovala. Tiež som si prezrela hádam všetky internetové stránky o samojedoch, ktoré existujú. Boli sme pevne rozhodnutí, že toto je to plemeno, ktoré chceme. Dostali sme kontakt na p. Piskacisovú z Čiech, ktorá mala mať v lete šteniatka. Tak sme už len netrpezlivo čakali, kedy príde dátum odberu. 28.august 2006 bol u nás najšťastnejším dňom. Boli sme poctení návštevou z Čiech, keď k nám zavítal pán Piskacis spolu s dlho očakávaným šteniatkom. Mali sme veľa návštev, každý bol na neho zvedavý. O niekoľko dní nás už poznali nielen všetci susedia, ale tiež veľa ľudí z mesta. Takto sa i z mojej maminy stala veľká milovníčka samojedov. A tiež teta, ktorá ešte viac nemá(la) rada psov nášmu Semimu neodolala a nikdy si nenechá ujsť jeho návštevu. Aby nebolo nášmu Semimu u babky na dvore smutno, tak sme si 28.12.2006 boli pre fenku samojeda u p. Fulierovej. Tiež sme sa nemohli dočkať, kedy si po ňu pôjdeme. Teraz si často z Hajnej Novej Vsi brávame či už jedného alebo druhého psíka domov na činžiak a máme z nich veľkú radosť. Našich dvoch chlpáčikov veľmi ľúbime!
27.01.2008 17:15:45
magdasomik
admin: Magdaléna
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one